National Consultant for Conducting the Hadalan - OXFAM


Oxfam iha Timor-Leste
Projetu HADALAN

Termu da Referénsia (T&R)
Reflesaun ba Implementasaun Projetu HADALAN
Períodu (Jullu 2019 -Juñu 2021)

Introdusaun

Iha fulan Jullu 2019 Oxfam asina kontratu ho programa Governasaun ba Dezenvolvimentu (GfD) ba projetu Hadalan ho durasaun tinan rua hahú iha Jullu 2019 to’o Maiu 2021. Hadalan nu’udar projetu ne’ebé finansia husi Governu Australia liu-husi programa Governasaun ba Dezenvolvimentu (GfD) ho objetivu atu promove no hametin abilidade husi sosiedade sivíl, rede no aliadu sira, no grupu komunidade sira hodi nune’e bele iha kapasidade ne’ebé adekuadu hodi influensia no kontribui ba planu, estratéjia no polítika governu nia liu-liu relasiona ho diversifikasaun ekonomia, inklui monitorizasaun ba implementasaun polítika sira ne’ebé foka ba asuntu diversifikasaun ekonomia, agrikultura, no setór produtivu sira seluk.

Liu husi projetu ne’e, Oxfam kontinua amplifika liu tan lian husi grupu feto, ema ho defisiénsia, no mós joven sira hodi influensia desizaun sira iha nivel polítika relasiona ho asuntu diversifikasaun ekonomia no mós investimentu ne’ebé adekuadu iha setór agrikultura. Objetivu husi grupu hirak ne’e nia servisu mak atu garante katak governu kontinua aloka orsamentu estadu ne’ebé adekuadu ba grupu feto, ema ho defisiénsia no mós grupu joven sira ne’ebé servisu iha setór agrikultura no setór produtivu sira seluk.

Alende grupu sira ne’ebé temi iha leten Oxfam mós servisu hamutuk ho setór privadu Movimentu Asaun Ekonomia Komunitária (MAEKOM), LGBTQ, FONGTIL, REDE FETO, CODIVA, ADTL, APFTL, MDI, CGT, UNAER, Rede Edukasaun, RHTO, KSI, La’o Hamutuk, no Asosiasaun Jornalista Timor-Leste (AJTL) hodi haki’it grupu joven feto sira, iha munisípiu, agrikultór sira no ema ho defisiénsia hodi hasa’e sira nia koñesimentu ba asuntu advokasia, analiza orsamentu estadu, suporta fó espasu ba sira atu fó sai sira nia lian no oinsá uza evidénsia ne’ebé forte hodi halo advokasia no halo influensia ba governu nia polítika no programa sira.

Atu atinze meta sira hotu projetu HADALAN dezeña ninia aprosimasaun liu husi enkuadramentu lójiku hanaran Theory of Change (Teoria ba Mudansa) dezde projetu ne’e implementa hahú husi Jullu 2019 –Maiu 2021. Mak hanesan:
  • Haforsa lian oin-oin iha komponente polítika públiku ne’ebé envolve grupu feto, ema ho defisiénsia, joven inklui mós organizasaun sosiedade sivíl.
  • Lian oin-oin hetan konsiderasaun hodi aumenta ka hasa’e governasaun no servisu sira
  • Dadus no evidénsia sira inklui pareser tékniku asesivel ba ema hotu
  • Pareser tékniku hetan konsiderasaun no utiliza husi governu
Husi esperiénsia servisu ba projetu HADALAN ne’ebé implementa durante tinan tolu, hodi foka ba asuntu diversifikasaun ekonomia no mós oinsá influensia governu atu halo investimentu ne’ebé adekuadu iha Orsamentu Jerál Estadu ba iha setór agrikultura no setór produtivu seluk ne’ebé tinan barak ladún hetan atensaun di’ak husi governu.

Oxfam no nia parseiru sira durante ne’e foti ona papél ne’ebé importante hodi halo advokasia no influensia polítika públiku ba Orsamentu Jerál Estadu no programa governu nian. Liu husi servisu monitorizasaun, sosializasaun no halo kampaña liu husi media oin-oin, hakerek deklarasaun ba públiku, submisaun, organiza no halo komunikadu imprensa no konferénsia imprensa, organiza enkontru formal no informal ho ukun na’in sira, media, agrikultór sira, grupu joven sira, parseiru, aliadu estratéjiku, konsultór no mós peritu sira iha nivel universitáriu.

Atu refleta ba atinzimentu servisu sira ne’e, Oxfam buka konsultór ne’ebé iha esperiénsia no kualifikadu, iha abilidade no mós kapasidade hodi bele ajuda halo avaliasaun ba projetu HADALAN tuir guia ka mata dalan ne’ebé deskreve iha Termu da Referénsia ida ne’e.

Objetivu
  • Atu refleta ba Projetu HADALAN ninia implementasaun nune’e bele hatene ninia atinzimentu sira, alende ne’e identifika mós dezafiu sira iha projetu ninia implementasaun.
  • Liu husi prosesu reflesaun ida ne’e, sei aprezenta rekomendasaun xave sira atu hadi’ak liu tan projetu HADALAN ninia mekanizmu no aprosimasaun ba implementasaun
  • Rezultadu ba reflesaun ne’e mós sai sasukat no referénsia ba Oxfam iha Timor-Leste atu dezeña di’ak liu tan projetu HADALAN faze daruak nian.

Knaar no responsabilidade Konsultór/a

Servisu reflesaun ne’e sei koordena no hetan supervizaun husi Oxfam liu-liu ekipa projetu HADALAN, hodi halo koordenasaun no servisu hamutuk ho Konsultór. Konsultór/a ne’ebé hetan servisu husi Oxfam sei responsabiliza prosesu reflesaun tomak, hahú husi planu no dezeña prosesu avaliasaun to’o remata, inklui hakerek relatóriu final hodi aprezenta no fahe ba Oxfam no parseiru sira ne’ebé identifikadu.

Metodolojia

  • Sei halo revizaun ba dokumentu importante sira hanesan planu no relatóriu projetu HADALAN nian husi tinan 2019 -2021
  • Oxfam sei dezeña planu no métodu ba avaliasaun hodi informa ba konsultór/a
  • Konsultór/a sei halo diskusaun liu husi webinar ho ekipa projetu HADALAN-Oxfam no parseiru sira iha Munisípiu Dili, Ermera no Oecusse.
  • Hafoin kolesaun informasaun husi Oxfam no parseiru sira, konsultór sei halo rezumu tuir métodu reflesaun ne’ebé Oxfam dezeña ona hanesan temi iha pontu segundu.
  • Konsultór/a sei prepara no aprezenta relatóriu kona ba ninia deskobrimentu sira husi reflesaun nune’e hetan feedback husi Oxfam no mós parseiru ne’ebé identifikadu.
  • Konsultór/a sei submete relatóriu final ba Oxfam iha Timor-Leste. Oxfam mós iha fleksibilidade ka Nakloke atu hetan idea husi konsultór/a kona ba métodu avaliasaun ruma husi konsultór/a ne’ebé apropriadu no bele kontribui no hatudu kualidade di’ak reflesaun ba projetu ida ne’e.
Pergunta save sira mak sai sasukat ba reflesaun

Pergunta save sira iha okos mak sai sasukat ka reflesaun hodi fasilita prosesu reflesaun ida ne’e;

  1. Is there increased capacity and confidence of actors to engage and advocate related to economic diversification and agriculture?
  2. Is there increased engagement and influencing by diverse actors in the public policy environment linked to economic diversification and agriculture?
  3. Is there strengthened collaboration and coordination between diverse actors?
  4. Are perspectives related to women, persons with disabilities and municipalities included in engagement and influencing?
  5. Is there increased use of evidence in engagement and influencing?
  6. Is there evidence government has heard and is taking into account inputs from diverse stakeholders regarding economic diversification and agriculture?
  7. What approaches have worked and what haven’t worked so well? What would you do differently next time?
  8. What has been the most important learning from the project?
  9. What is your recommendation in order to improve the Hadalan second phase project in near future?
Tempu

Atividade ba prosesu avaliasaun hotu sei realiza durante loron 7 nia laran tuir nia durasaun tempu hanesan tuir mai ne’e:
 

Kalendáriu no prosesu avaliasaun

No

Deskrisaun Atividade

Durasaun

Partisipante/alvu

Responsavel

1

Halo diskusaun kona-ba ToR, aprezentasaun métodu avaliasaun no planu servisu

Loron 1

Konsultór/a no ekipa projetu HADALAN.

Konsultór/a no ekipa projetu HADALAN.

2

Revista dokumentu projetu HADALAN

Loron 1

Konsultór/a

Konsultór/a

3

Halo konsultasaun ho parseiru HADALAN no ema interesadu sira

Loron 3

Parseiru projetu HADALAN

Konsultór/a

4

Hakerek rezultadu reflesaun, liu husi relatóriu badak no submete ba Oxfam

Loron 2

- Konsultór/a no ekipa projetu HADALAN

Konsultór/a

 

Esperiénsia no koñesimentu (Konsultór/a) ne’ebé mak presiza;
  • Iha ona esperiénsia hodi halo avaliasaun ba dezempeñu servisu organizasaun no programa nian.
  • Iha ona esperiénsia hodi sai fasilitador no iha koñesimentu kona ba jestaun programa no mós analiza enkuadramentu lójiku projetu nian inklui sistema monitorizasaun no avaliasaun.
  • Iha koñesimentu no esperiénsia kona ba lala’ok servisu iha sosiedade sivíl, media, no mós servisu ho rede advokasia oin-oin inklui mós grupu Joven sira, ema ho defisiénsia no komunidade agrikultór sira iha area rural.
  • Iha koñesimentu no esperiénsia servisu iha área boa governasaun, polítika públiku nian liga ho asuntu transparénsia no kontabilidade
  • Iha ona esperiénsia hodi dezeña estratéjia programa liu-liu advokasia no influensia nian.
  • Iha esperiénsia hakerek relatóriu tuir padraun ho kualidade aas
  • Orsamentu ba reflesaun ne’e ho montante (USD 1,400)
Vaga ida ne’e ami sei fó oportunidade boot liu ba Konsultór Nasionál, ami sei loke hahú husi publikasaun TOR ne’e, 18-21 Juñu 2021 hahú husi horas 8:00 - 17:00 Otl. Ba aplikante ne’ebé iha interese bele submete CV, relatóriu ka rezultadu avaliasaun ne’ebé aplikante halo ona relasiona ho servisu ida ne’e, planu tentativa ba prosesu avaliasaun nian, inklui mós folin konsultór/a ba servisu kada loron.

Se karik iha pergunta ruma liga ho vaga ida ne’e, favór kontaktu Sr. Adilson da Costa Junior, Strategy and Engagement Lead, Oxfam iha Timor-Leste. Email: adilsond@oxfam.org.au, Mobile phone; +670 78318797.

Please share the invoice with us to proceed with the payment.

Adilson da Costa Junior |Strategic and Engagement Lead|Oxfam - Timor-Leste Country Programme
Avenida: Hudi Laran | Aimutin | Dili – Timor Leste
Tel: +670 3312-605 |Mob: +670 78318797 |WhatsApp: +67078318797

Post a Comment

2 Comments