PUBLISIDADE VAGA SERBISU
CARE International iha Timor-Leste – CITL
Internal & External
Projetu |
Hatutan |
Pozisaun |
Ofisial Saúde no Jéneru (Pozisaun 1 iha Ainaro no 1 iha Manatuto) |
Supervisór |
Ofisial Senior Saúde no Jéneru |
Grau |
4 |
Salariu |
Husi USD 573 ho Benefisiu |
Fatin Servisu |
Ainaro no Manatuto |
Durasaun Kontratu |
Tinan 1 |
Area Serbisu Presiza |
Ofisial Saúde no Jéneru (Ainaro ka Manatuto): Baseadu iha Ainaro ka iha Manatuto, poizisaun ne’e fó apoiu interseksianál ba ekipa tékniku hotu, no fó mensajem atu muda hahalok no fó treinu ba pesoál eskola (jestór no manorin), membru asosiasaun Inan-Aman no Profesor, agrikultór no membru komunidade sira seluk kona-ba tópiku saúde hanesan nutrisaun, ijiene no saneamentu nomos kona-ba igualidade jéneru nian. |
Loron Ikus Hatama Aplikasaun |
10 Fevereiru 2022 |
Aplikasaun Tenke Inklui |
CV no Karta Aplikasaun De’it |
Aplikasaun haruka bá |
INTRODUSAUN:
CARE International iha Timor-Leste (CARE) atu implementa projetu ida ho durasaun tinan 5 ho finansa husi Departamentu Agrikultura Estadus Unidus (USDA). Projetu ne’e bolu HATUTAN (Hahán ne’ebé Atu fó Tulun ho Nutrisaun no Edukasaun), atu harii parseria entre eskola no sira-nia komunidade hodi hadi’a literasia, aprendizajen, saúde no nutrisaun ba labarik no adultu sira iha munisípiu 4: Ainaro, Ermera, Liquica no Manatuto. Projetu nee parte parseria ho Ministériu Edukasaun, Juventude no Desportu nomos iha kolaborasaun ho Ministériu Saúde no Ministériu Agrikultura ho Peska. Objetivu atu hametin dezempeñu eskolár iha literasia, saúde no nutrisaun, serbisu hamutuk ho sistema eskolár iha nivel nasionál, munisipál no eskola nomos fó apoiu hodi hametin Programa Merenda Eskolar governu nian.
OBJETIVU POZISAUN:
Ofisial Saúde no Jéneru (Ainaro ka Manatuto): Baseadu iha Ainaro ka iha Manatuto, poizisaun ne’e fó apoiu interseksianál ba ekipa tékniku hotu, no fó mensajem atu muda hahalok no fó treinu ba pesoál eskola (jestór no manorin), membru asosiasaun Inan-Aman no Profesor, agrikultór no membru komunidade sira seluk kona-ba tópiku saúde hanesan nutrisaun, ijiene no saneamentu nomos kona-ba igualidade jéneru nian.
Pozisaun nee presiza ema ho profisionalismu, abilidade di’ak ba planeamentu, abilidade di’ak ba treinu no fasilitasaun no abilidade servisu iha ekipa. Tenke viajem beibeik iha dalan rural no remota ba komunidade rural. Servisu durante period aulas iha eskola, oráriu normal inklui Sábadu hodi implementa atividade iha eskola sira. Ofisiál ne’e bele servisu semana Tersa to’o Sábadu hanesana semana normal ka karik uza troka loron.
Responsabilidade:
- Apoiu Gender Program Manager atu implementa HATUTAN nia estratéjika ba jéneru no Planu Asaun;
- Kontribua ideia oinsá konsega muda ema nia hahalok iha área saúde hodi pratika nutrisaun, ijiene no sanemanetu di’ak nomos sensivel ba kbi’it jéneru nian;
- Fó treinu ba membru asosiasaun Inan-Aman no Profesor (AIAP), agrikultór no membru komunidade sira seluk; fó treinu ba pesoál eskola (jestór no manorin), autoridade lokál, ofisiál governu munisipál no inan-aman sira kona-ba saúde, nutrisaun, ijiene, sanemamentu no igualidade jéneru;
- Fó treinu kona-ba saúde maternál no dezenvolvimentu labarik nian; diversifikasaun dieta; saúde reprodutivu; ijiene, sanemamentu (inkluindu ijiene menstruál); igualidade jéneru, no prevensaun violénsia sexual, violénsia baseadu jéneru; ba pesoál HATUTAN no parseiru sira;
- Kontribua mudansa ba material treinu ho intensaun katak konteúdu fasil kompriende husi parte partisipante sira;
- Serivsu ho Grupu Manajementu Fasilidade (GMF - Water User Groups) hodi reativa sira ho misaun manutensaun sistema bee na komunidade, eskola no postu saúde nian. Enkoraja inklusaun feto sira iha lideransa GMF, no oinsá bele liga sistema komunidade ho eskola sira. Buka oinsá troka esperiénsia entre GMF;
- Fó teinu ba Promotor Saúde Familiar (PSF) iha tópiku saúde no jéneru no orienta sira nia atividade sosializasaun iha komunidade nia leet no tuun ba uma kain sira;
- Fó apoiu tékniku kona-ba padraun Bee, Saneamentu no Ijiene (BESI) ba manorin, AIAP no Alunu Promotor Saúde Eskolár (APSE) no klubu alunu sira hodi eskola sai modelu pozitivu ba pratika di’ak ijiene nian;
- Apoiu pesoál eskola no alunu sira (APSE klubu alunu sira) hodi promove pratika di’ak saúde nia iha eskola liu atividade estrakurikulár iha loron Sábadu no iha Feira Saude Eskolár hodi apoiu manorin, alunu no membru AIAP atu fahe pratika sira nee ho inan-aman no iha komunidade;
- Fó teinu kona-ba saúde no jéneru ba kolega HATUTAN nian, parseiru ka voluntáriu inkluindu Asistente Aprendizajem, ka estajiáriu universidade nian ka membru NGO;
- Apoiu kolega fó sesaun analyses no asaun sosiál bainhira presiza;
Tarefa seluk:
- Sai proativu hodi identifiku risku fraude nian iha parte staf, parseiru ka benefisiáriu no apoiu spot-checks ka investigasaun bainhira presiza;
- Apoiu Rekursu Umanu halo treinu ba pesoál iha protesaun labarik, jéneru no prevensaun asédiu sexual;
- Enkoraja kolega sira mos aplika pratika di’ak iha área saúde no jéneru nia iha servisu no uma;
- Halo servisu seluk bainhira presiza, dadu husi supervisor;
- Partisipa iha avaliasaun pesoal (APPA) programa nian;
- Apoiu iha resposta emerjénsia kazu iha nesesidade;
- Promove ambiente servisu ne’ebé seguru no tuir regras organizasaun nian.
Kritériu no kualifikasaun:
- Kompleta ona baxaleratu ka diploma vokasionál iha area Siénsia Sosiál, Saúde, Estudu Jéneru, Dezenvolvimentu Komunitáriu hamutuk ho mínimu tinan 2-3 servisu relevante. Di’ak liu esperiénsia servisu iha área programasaun jéneru, saúde ka dezenvolvimentu komunitáriu;
- Iha esperiénsia serbisu ho organizasaun lokál no internasionál fó vantajem;
- Kompreensaun ne’ebé di’ak tebes kona-ba metodolojia partisipatóriu atu mobiliza komunidade, esperiénsia ho instrumentu auditoria sosiál fó vantajem;
- Prefere liu kandidatu ida e’ebé iha esperiénsia ona serbisu iha Munisípiu ida; espesifikamente iha munisípiu tarjeitu;
- Hatene hakerek no komunika iha Tetum ho di’ak, hatene lian Inglés mós di’ak liután; Fó vantajem se bele ko’alia lian lokál ida hanesan Mambae, Bunak ba Ainaro no Gailoli ba Manatuto;
- Abilidade di’ak iha treinu no fasilitasaun;
- Bele simu instrusaun no servisu hanesan parte ekipa;
- Onestu, hatene mantein konfidensialidade no konfiavél;
- Vontade atu aplika CARE nia programa ho intensaun transforma norma ba empoderamentu feto no protesaun labarik;
- Abilidade di’ak ho Microsoft Office ho koñesimentu Microsoft Word, Excel no PowerPoint, abilidade numerasia di’ak; no
- Abilidade atu usa motorbike iha área remota ho karta kondusaun válidu.
Oinsá aplika:
Atu hatama naran ba posisaun ne’e, favor haruka email ka hatama ho karta Curriculum Vitae ho karta aplikasaun deit inklui numeru kontaktu ka telefone (LA BELE TAMA DOKUMENTU SELUK) hato’o ba Manuela.dasilva@careint.org ho loron ikus hatama aplikasaun 10 Fevereiru 2022.
CARE fó oportunidade igual no iha komitmentu ba ekipa ho diversidade. Feto mos bele aplika.
CARE International Timor-Leste iha komitmentu protesaun direitu labarik no elimina violénsia baseadu jéneru ka asédiu sexual.
0 Comments